Postup zateplenia šikmej strechy

Tepelnú izoláciu treba chrániť pred vodou, ktorá pretečie cez strešnú krytinu. Na tento účel je potrebné na vonkajšiu stranu krokiev vždy inštalovať kontaktnú poistnú hydroizolačnú fóliu. Táto fólia je umiestnená na hornej hrane tepelnoizolačnej vrstvy,  v prípade medzikrokvového zateplenia medzi krokvou a kontralatou.

Odporúčame používať vysokodifúzne kontaktné fólie, ktoré sa môžu dotýkať tepelnej izolácie. Fóliu umiestňujeme nad krokvy. V prípade rekonštrukcie bez výmeny strešnej krytiny medzi krokvy, čo najbližšie k hornému okraju krokiev.

Najčastejšie chyby nastávajú pri výbere vhodného druhu fólie a pri jej nesprávnej montáži – fólia býva často pri montáži narušená či nedostatočne preložená, takže nemôže dokonale plniť svoju funkciu.

Povrch fólie a nosných strešných prvkov nesmie byť vlhký a mokrý. Celková hrúbka izolácie by v našich podmienkach mala byť minimálne 240 mm, hrúbka prvej vrstvy vkladanej medzi krokvy je závislá od výšky (resp. hrúbky) týchto nosných prvkov (presný rozmer treba zmerať pred kúpou izolačného materiálu). Hrúbku ďalšej vrstvy určíme dopočítaním do min. 240 mm. Ak je hrúbka viac ako 240 mm, prináša to ďalšie dodatočné úspory energie.

Izolácia medzi krokvami musí zodpovedať rozmeru svetlej šírky vzdialenosti krokiev zväčšenej približne o 20 mm. Dôležité je, aby medzi izoláciou a krokvami nevznikali netesnosti, či už nedostatočným vyplnením priestoru alebo prílišným stláčaním izolantu v mieste styku izolácie s nosnými prvkami.

Veľkú pozornosť treba venovať miestam prípadného vzniku tepelných mostov. Izolácia v šikmej streche musí byť napojená na izoláciu zvislých stien, prípadne ju musí prekrývať. Taktiež je dôležité venovať sa miestam prestupu niektorých inštalačných prvkov, napríklad odvetrania kanalizačného potrubia atď.

Miesto, kde sa šikmá strecha napája na štítový múr, by rozhodne nemalo byť oddelené krokvou, ale medzi tieto dva prvky by mal byť vždy vložený pás tepelnej izolácie. Nezabudnite, že pri kladení viacerých vrstiev na seba sa miesta styku musia prekrývať.

Podkrokvový systém je vo väčšine prípadov vyhotovený z dreveného alebo kovového roštu. Ak máte drevený rošt, dbajte na únosnosť systému a na požiarnu odolnosť jednotlivých hranolov. Rovnako ako pri hlavnej vrstve aj pri doplnkovej vrstve tepelného izolantu treba precízne vyplniť priestor v rošte. Izolácia musí by optimálne vyplnená tak, aby dokonale priliehala na jednotlivé prvky roštu. Izolácia sa však nesmie v jednotlivých stykoch príliš stláčať.

Izoláciu na strane interiéru prekryte parotesnou zábranou. V spojoch treba zábranu nepriedušne zlepiť. Vhodná je obojstranne lepiaca páska.

Práve nesprávne zabudovanie parozábrany do konštrukcie býva častým nedostatkom pri zatepľovaní. K ďalším chybám, ktorých by ste sa mali vyvarovať, patrí nahrádzanie odporúčaných parozábran lacnými stavebnými fóliami alebo materiálmi určenými na balenie. Treba si uvedomiť, že pri týchto materiáloch nie je garantovaná žiadna funkčnosť.

Podkrokvový roštový systém zakryte materiálom vhodným na použitie v interiéri, ako sú napríklad sadrokartónové či drevovláknité dosky.